Z kútiku oka steká slza tvárou zasnenou..
..minulosť vpletená do koreňov života,
prúdi cez môj kmeň a do konárov vrastá.
Zahľadené stopy opäť rýchlo odkrýva..
..chce mi ich vmiesť do tváre a radosť pri tom neskrýva..
..chce sa dostať vyššie a zmariť moju snahu..
..chce sa dostať vyššie a zmariť moju snahu..
..chce priblížiť sa bližšie a vysať všetku vlahu.
čo po svojich vetvičkách chcú moje kroky viesť.
Zrakom prechádzam po nich, zvažujúc možnosti...
...chcem na správny vkročiť bez niekdajších ťažkostí.
Divoko kníšuc sa v hrozivom rytme vetra...
dychtivo sa ťahajú do všetkých kútov sveta..
V kútiku bezpečia napäto vyčkávam...
...chcem pohnúť sa vpred, no stále otáľam.
Strach sa však ozýva a prebúdza obavy,
čo šepkajú „Stoj! ...poslúchni zábrany..!“
Stuhnuté telo....ochromená myseľ,
no hľadieť späť, nikdy nemalo zmysel.
Chcem opäť cítiť príchuť pravdivých slov..!
Nemôžem strácať čas minulosťou.
Chcem vidieť zmysel v tomto zvláštnom tanci..
..nebudem len bábkou v rukách chaotickej moci..!
Zmierim sa s tým, že po dni prichádza noc,
no neuverím tým, ktorí vravia.. "Už dosť..!"
..že načo ísť ďalej, keď lietať sa dá aj pri zemi..?
Načo živiť nádej, že raz vzlietneš medzi oblaky..?
Tvrdia to tí, ktorí žijú svoju prehru..
Tí, čo sa otočili chrbtom k svojmu daru...
ich znamenia odišli a dni stratili farbu.
Už nedusia ich výčitky a nemoria sny.
Sú z nich len prázdne príbytky
a premrhane plynú ich dni....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára