NA KRÍDLACH ODPUSTENIA....

...

Mrazivým povetrím nesie sa hlas...

akosi tajomne blízky...chce vniknúť do nás.

Vnára sa nám do duší a odkrýva ich hlbiny..

..raz dielo zavŕši a vyplní ich trhliny.

Z výšin i priepastí k nám zaznieva hlas

vraví, že svitol deň a nastal náš čas..! 

Vraví...

Ste deťmi sveta ...dedičmi zeme..

Vaše biele rúcha však pretkali tiene.

Láska sa vytráca a svetlo bledne..

s ním nádej odchádza a ľudskosť vädne.

V dusivom zovretí vašich vyhranených postojov

a v márnivom objatí vami utkaných závojov...

..hľadíte, no nevidíte..

..vládnuť chcete, no otročíte..

Stále postupujúc vzad..potláčate zmeny..

a v zajtrajškoch hľadáte včerajšie ozveny.

Znovu si volíte poznané utrpenie..

potácate sa v tom istom bezhlavo a neúnavne.

To je dávna kliatba vášho života..,

čo od zrodenia po smrť sprevádza človeka.

Hrozba skrytá... hanba odveká..

zrodená zo semien osudného jablka..,

čo vás väzní vo svete a šepká, že v ňom vládnete.

Tou skrytou kliatbou, čo borí vašu vieru

je padlí anjel, čo víta ľudskú prehru..,

čo vás drží v zajatí dedičného hriechu..,

čo vás okul do reťazí bezmenného strachu..

Však na úsvite času...sľub vám bol daný..!

Zas povstanete z prachu kam vrhol vás tieň zradný.
Na konci dní... v poslednej hodine..
budete opäť hľadieť jasne a nevinne.
Stále zmietaní túžbami svetského pokušenia,
no váš pokoj príde na krídlach odpustenia.

...LIA ZARET...